Zvieratka

Od začiatku procesu zdomácňovania výberové šlachtenie viac ako 4 000 generácií zmenilo telesný vzhľad niektorých psov takmer na nepoznanie. No aj drobná čivava ešte stále prejavuje mnohé z povahových vlastností svojho predka – vlka. Domáci pes podobne ako vlk komunikuje prostredníctvom zvukov a výraznou rečou tela, uší a chvosta a stále si ešte udržuje tie isté spoločenské inštinkty.

SLUCH
Psy majú vo všeobecnosti veľmi dobre vyvinutý sluch a počujú aj zvuky s takým vysokým kmitočtom, ktorý už ľudské ucho nedokáže zachytiť. Väčší sluchový rozsah pomáha psom pri prenasledovaní zveri a pri vzájomnej komunikácii. Niektoré psy sú vycvičené na pomoc hluchým, aby ich upozorňovali na zvuky, akým je napr. zvonenie telefónu.

KOMUNIKÁCIA
Vlci sa spolu dohovárali zavýjaním; rovnaký spôsob komunikácie je dobre vyvinutý u severných plemien špicov, ktoré pracujú v skupinách. Psy sledujúce vo svorke stopu zveri tiež skučia, čo je veľmi užitočné pre poľovníka, keď ich sleduje.

ZRAK
Umiestnenie očí na boku hlavy zabezpečuje psom širší zrakový záber, ako je u ľudí, a tak majú väčší prehľad vo svojom okolí. Lepšie vidia aj za šera, pretože bunky na ich sietnici, pomocou ktorých sa znázorňuje obraz, na ktorý sa zrak zaostruje, dobre reagujú aj pri slabšom osvetlení.

ČUCH
Dobre vyvinutý čuchový zmysel majú všetky psy, no mimoriadne ostrý čuch sa vyvinie napr. u kopovov, ktoré ho používaj na stopovanie zveri. Psy sa spoliehajú jednak na svoj nos, jednak na Jacobsonov orgán nachádzajúci sa v papuli, ktorý im pomáha zisťovať pachové signály.

PACHOVÉ SIGNÁLY
Psí moč obsahuje individuálne chemické pachové čiastočky, tzv. feromóny, a pes – samec si označkuje hranice svojho teritória vlastným močovým pachom. Po puberte dospelé psy vystrekujú moč zdvihnutím nohy, kým sučky si pri močení kvoknú. Vystreknutým močom dokážu presne zasiahnuť cieľ, napr. stromček, či stĺp. Niekedy hrabú zem labami, a tak zanechávajú pach z potných žliaz, ktoré majú medzi prstami. Pachové signály rôznych pohlaví sa jasne odlišujú a psy močia trojnásobne častejšie ako sučky.

AGRESIVITA
Psy pri stretnutí v antagonistických situáciách predvádzajú určitý sled postojov tela, ktorými vyjadrujú podriadenie sa či hrozbu agresie, no bez skutočného napadnutia protivníka. Pes stojí vzpriamene s chvostom nehybne vystretým a s naježenou srsťou na kohútiku. Krk má vystrčený dopredu a z pootvorenej papule sa ozýva vrčanie.

PODRIADENIE SA
Ak sa pes poddáva, zvyčajne sa prikrčí, skloní hlavu, chvost stiahne medzi nohy a uši dozadu. V niektorých prípadoch jednoducho zuteká, prenasledovaný dominantným psom. Alebo si ľahne na chrbát ako šteňa a môže uvolniť aj trocha moču, ak už nemá možnosť uniknúť. V tejto polohe ho dominantný pes napadne iba zriedkavo.

SPRIATELENIE SA
Napriek potrebe vyjadriť „poradie vo svorke“ majú psy družnú povahu a zvyčajne medzi sebou dobre vychádzajú. U psov žijúcich v tesnej blízkosti človeka, napr. v nájomných domoch, nie je brechanie veľmi obľúbené, no väčšina plemien okrem štváčov a kopovov nie je hlučná. Spoločenský pes, keď sa niektorý člen jeho rodiny vráti domov, zvyčajne na znak privítania krúti chvostom a mierne pootvorí papuľu.