Ako vyzerá pes?
Keďže všetky psy sú pôvodne mäsožravé, majú zuby prispôsobené na žranie mäsa a hryzenie kostí. Kedysi sa živili len lovom, a tak sú vystrojené citlivými zmyslami na nájdenie a stopovanie svojej koristi. Majú mocné svaly, ktoré im umožňujú bežať rýchlymi skokmi, a ak treba, vedia vyraziť ešte väčšou rýchlosťou. Psovité šelmy našľapujú pri chôdzi na prsty, nie na chodidlá láb ako medvede, čo im umožňuje väčšiu pohyblivosť. Psy dokážu pracovať spoločne vo svorke a uloviť aj väčšie zviera, ako sú samy.
O KOSTIACH
Kostry väčšiny psovitých
zvierat od vlka dravého až po trpasličie psíky sa nápadne podobajú, no
prirodzený vývin a selektívne šľachtenie spôsobili niektoré výrazné
rozdiely, a to najmä v dĺžke končatín a v tvare lebky. Dĺžka
kostí končatín závisí zvyčajne od výšky zvieraťa.
TVAR LEBKY
Rozdiel medzi drobnou, zaguľatenou (brachycefalickou)
lebkou selektívne vyšľachteného japonského čina a predĺženou (dolichocefalickou)
lebkou jeho predka – vlka dravého – ilustruje, do akej miery človek ovplyvnil
domáceho psa.
VEĽKOSŤ
Niektoré duriče sa vyskytuj v štandardnej alebo v krátkonohej
či „basetovej“ forme. Mnohé krátkonohé formy sa pôvodne vyvinuli tak, že sa
zúčastňovali na lovoch, ktoré sa nekonali na koňoch, ale peši.